nedeľa 24. januára 2010

Ako sme varili slivkový lekvár

Za týchto mrazivých krátkych dní, vždy, keď zacítim na jazyku typickú chuť slivkového lekváru, si spomeniem na horúci augustový deň, ked naša stará slivka - zelená ringlota, poslala k zemi svoje konáre s obrovskou úrodou sliviek na rozlúčku... Neostávalo iné, len kúpiť kotlík, urobiť oheň a variť. Bol to zážitok a stál aj za tie červené dymom vyštípané oči, ktoré na mňa pozerali zo zrkadla ešte pár dní. Odteraz sa chystám variť lekvár v kotli každý rok :)


Takto to začalo:







slivky šup do kotla, idete sa dožiť zimy






bolo treba miešať a zároveň zabaviť deti, tak som im dala zasadiť mätu



podarilo sa :)



dievčatá ma zásobujú drevom



aj chlpaté slečny asistujú



zrazu sa zamračilo




a lejak nás zahnal dovnútra



aj do lekváru napršalo, ale už sa začínaju oddeľovať kôstky





varím od 11 hod. dopoludnia, už sa blíži polnoc a stále miešam...


už to začína byť únavné, dosypávam 2kg cukru, lebo slivky boli nezrelé a lekvár sa mi zdá kyslý.

tma ma premáha a nechávam lekvár lekvárom



na druhý deň ledva držím oči otvorené a dováram v kastróliku na sporáku



po akcii mi kamarátka poradila, že som mala aj na druhý deň ďalej miešat v kotli až do zhustunutia, tak tohto roku dáme druhý pokus, snáď bude dobrá úroda.