„Marek, prečo všetko počítaš?“, pýtam sa svojho 5-ročného
syna, ktorý ma dennodenne bombarduje rôznymi číslami.
„Bolo tam 21 zapnutých a 6 vypnutých notebookov“,
oznamuje pri odchode z obchodu s elektronikou.
„Mami, je už viem, kde býva 7 detí z našej triedy“,
informuje ma cestou zo škôlky.
„V chladničke sú už iba 2 jogurty, 1 je môj“, pripomína
s hlavou pred otvorenými dvierkami.
„Už jem štvrtý koláč“, referuje s ústami plnými
jablčníka.
Pýtam sa ho teda: „Marek, prečo všetko počítaš?“
Začudovane sa na mňa pozrie a odpovedá otázkou: „A čo
iné by som mal robiť?“
